Basnicky.sk

Len zabime svetlo a zmiznú farby
oči zomrú, žiadne tvary

Veci stratia mieru, skryté za hustú oponu
smietka lúča neprejde priepasť stratenú

V čierny atrament sa krv desom zmení
tisíckrát tmavý uhoľ kreslí slepé vnemy

Všetko čo je, je len tma
silná, chladná, tajomná

Noc nocí
chytrosť, finta neprekročí
Lesť i zlaté prúty
smolu temna neprestúpi
Čierne medze
žiara krásy neprevládze
Tmavé vlny
hrom moci neprehrmí

Človek, nie je vec bez života
nestojí v pustom kúte svedok sveta
V sebe má semienko nevýslovnej sily
ak to vyklíči, zdola všetky divy

Čisté srdcia kypia láskou, ktorá žiari
rozbresk letí, čierny príkrov spáli
Dobro zbúra úzkosť v trosky
tiene zla sú len nedostatkom lásky

Komu hrejivý pokoj
nasadí strachu závoj
K tomu v daždi nehy
sa majú vľúdne pery

Kto priazňou zborí
tvrdé múry zloby
V čaši nájde šťastie
miesto žiaľu zaiste
Zo studne smútku
radosť pije vskutku

Všetko čo je, je dobro
silné, vrúcne tajomno.